Plochonožie

Noha ako naša základňa pre celé telo je zložená z 28 väčších či menších kostí. Vyše 100 rôznych svalov, šliach či väzov spája kosti až do 33 kĺbov. Spolu so senzorickými bunkami sa tak zabezpečí opora, rovnováha a mobilita. 

Noha by mala mať optimálne klinovitý tvar, aby spĺňala požiadavky pre potrebnú statickú či dynamickú záťaž a pružnosť v pohybe. V stoji na tvrdej zemi by vnútorná pozdĺžna klenba chodidla mala byť dostatočne nadvihnutá od zeme.

Vonkajšia pozdĺžna klenba by však mala ostať v kontakte so zemou a nemali by sme vidieť jej vyvýšenie. V opačnom prípade sa jedná o vysoký nárt, čo tiež predstavuje neoptimálne klenutie klenby a noha tak stráca potrebnú pružnosť.

Pojem plochá noha označuje stav zníženia pozdĺžnej klenby nohy a vpadnutie päty smerom dnu.  U detí je v prvých rokoch života  plochá noha fyziologicky normálna avšak tento stav môže pri nesprávnom zaťažení či stereotypoch pretrvať aj po osifikácií kostí  (osifikácia – proces premeny tkaniva na kosť) a vytvoriť plochonožie. 

Častým problémom však pri diagnostike býva nesprávne označenie vpadnutého členku za plochonožie, kedy je prítomné vbočenie päty do vnútornej strany, avšak pozdĺžna klenba nohy ostáva klenutá. Fyzioterapia sa v tomto prípade od fyzioterapie plochonožia mierne odlišuje. 

Plochonožie môže byť vrodené alebo získané počas života. Získaná plochá noha môže vzniknúť v detstve alebo až v starobe na základe nesprávneho zaťaženia, mobility (schopnosť pohybu), zvýšenej pružnosti väzív či nevhodnou obuvou. Na vzniku sa podieľajú aj niektoré zranenia, operácie, vek a u žien dokonca aj tehotenstvo či menopauza. Neriešené či nekompenzované plochonožie môže neskôr viesť k vzniku deformít prstov či hallux valgus (vbočený palec).